Pavlovská kura
Ide o veľmi staré, už v 18. storočí v Rusku známe plemeno kúr, ktoré dostali svoje meno podľa obce Pavlov pri Nižnom Novgorode. Prvý štandard pre plemeno bol zostavený roku 1926.
Pavlovská kura (pavlovka) je ľahkého plemenného typu, menšieho telesného rámca s takmer vodorovne neseným trupom, vyklenutými prsiami a vysoko neseným chvostom. Hlavu zdobí chochlík, ďalšou perovou ozdobou sú operené beháky.
Pavlovská kura zlatá čierno bodkovaná 1,0, chov. Roman Kováč. Na fotografiách mladé kury, zatiaľ vo vývine.
Plemenné znaky kohúta
Hlava je stredne veľká, veľmi široká, zaguľatená. Zobák stredne dlhý, trochu zahnutý s výraznými nosovými otvormi, farby svetlej rohoviny až bridlicovo sivý. Hrebeň malý červený, rožkatý, pri pohľade spredu majú rožky tvar polmesiaca. Brada bohatá, trojdielna, rozdelená na bradu, ktorá úplne pokrýva hrdlo a bokombrady, ktoré po stranách hlavy siahajú až po oči. Chochlík stredne veľký, jednotlivé pierka smerujú nahor (ako fontána), pri základni je zo strán mierne stlačená. Tvár červená, takmer zakrytá bokombradami. Ušnice malé, hladké, červené, skryté za bokombradami. Laloky malé, hladké, červené, zakryté bokombradami. Oči veľké, tmavočervené až tmavohnedé.
Pavlovská kura biela 1,0, zatiaľ neuznaný farebný ráz. Chov. Štefan Kramár.
Trup je široký, skôr stredne dlhý, takmer vodorovne nesený. Chrbát kratší, široký, plochý s bohatým sedlom, smerom dozadu sa zužuje a mierne klesá. Prsia plné, široké, dobre zaoblené, mierne dopredu vyklenuté. Brucho neveľmi, skôr menej výrazné.
Krk krátky,ľahko klenutý s plným závesom. Krídla veľké, skôr dlhšie, tesne priliehajúce, len mierne zvesene nesené, so širšími zaoblenými ramenami. Chvost veľmi vysoko nesený, pomerne dlhý, veľké aj malé kosieriky sú silne zahnuté, dlhé a široké. Nohy – postoj stredne vysoký, neveľmi široký. Holene skôr kratšie až stredne dlhé, husto operené, so supími pätami zahnutými smerom dovnútra. Beháky bridlicovo modré, skôr kratšie, po celej dĺžke s kratším zahnutým operením.
Pavlovská kura strieborná čierno bodkovaná 0,1, chov. Stefan Kramár.
Operenie jehusté, hladké, priliehajúce.
Plemenné znaky sliepky
V hlavných plemenných znakoch zhodná s kohútom, okrem rozdielov podmienených pohlavím. Trup je vodorovne nesený, chochol a brada sú bohatšie ako pri kohútovi. Hrebeň je menej vyvinutý, chvost iba čiastočne rozovretý.
Chová sa v zlatom čierno bodkovanom a striebornom čierno bodkovanom ráze.
Znáška je asi 150 vajec s bielou až žltkastou škrupinou. Minimálna hmotnosť násadových vajec 55 g.
Hmotnosť kohúta 1,7 – 1,8 kg, sliepky 1,2 – 1,4 kg.
Kohúty sa obrúčkujú 18 mm a sliepky 16 mm obrúčkami.
Vylučujúce chyby (VCH):
Plemenný typ: slabý, úzky alebo dlhý trup, hrubá kostra.
Hlava: jemná, úzka, veľmi dlhá.
Zobák: jemný, štíhly, dlhý zobák.
Hrebeň: veľký, veľmi hrubý, iného typu.
Brada: nedostatočne vyvinutá, riedka, neprekrývajúca zvyšok lalokov.
Chochlík: malý, nesený nabok, padajúci, úplne guľatý (ako pri paduánke), kučeravý.
Tvár: so zábelmi väčšieho rozsahu.
Laloky: výrazne vyvinuté.
Oči: svetlé.
Trup: úzky, veľmi dlhý alebo krátky, výrazne zdvihnuto nesený.
Chrbát: úzky, vyklenutý
Prsia: úzke, málo osvalené, ploché, vysoko nesené.
Krk: slabý, krátky záves.
Krídla: dlhé, nevýrazné ramená.
Chvost: bažantí, nízko nesený.
Nohy: úzky postoj, vysoký postoj.
Holene: výrazne dlhé holene, slabé supie päty.
Beháky: s veľmi slabým alebo naopak veľmi bohatým operením.
Operenie: mäkké, málo priliehajúce.
Aktuálna poznámkam (P. Žuffa): Na zasadnutí Európskej štandardotvornej komisie pre hydinu Európskeho chovateľského zväzu v nemeckom Pohlheime v dňoch 20. - 22. marca 2015, bolo na základe požiadavky z Dánska spresnené znenie štandardu pavlovských kúr.
Farba ušnice je jednoznačne červená.
Prsty musia byť operené na vonkajšej i vnútornej strane, tzv. tetrovia noha.